Sezóna 4

Sezóna 4 — Kayroma

Počas troch sezón sme sledovali ľudí, prácu a budúcnosť. Hľadali sme miesta, kde príležitosti miznú skôr, než sa stihnú stať skutočnosťou.

Toto je posledná sezóna výskumu. Odpoveď ešte nepredstavíme. Zistíme len, či po všetkých pozorovaniach dokážeme problém vidieť už dostatočne jasne na to, aby sme prestali klásť otázky.

Podeľte sa o svoje postrehy

Sezóna 1Ľudia Sezóna 2Práca Sezóna 3Budúcnosť Sezóna 4Kayroma

Terénna správa / 001

Výskumná otázka

Je dôvera poslednou neviditeľnou hranicou trhu práce?

Dnes možno nájsť tisíce pracovných ponúk v priebehu niekoľkých sekúnd.

Možno poslať životopis firme v inom meste, inej krajine alebo na druhom konci Európy.

Možno tiež nájsť pracovníka, ktorého skúsenosti a kvalifikácia zodpovedajú presne tomu, čo pozícia vyžaduje.

A napriek tomu sa rozhodnutie o spolupráci nikdy neopiera výlučne o informácie.

Firma chce vedieť, či človek naozaj dokáže to, čo deklaruje. Pracovník chce vedieť, či zamestnávateľ dodrží to, čo sľubuje.

Čím väčšia vzdialenosť, tým väčší význam nadobúda dôvera. Platí to najmä pri práci v zahraničí, relokácii, projektovej práci a hľadaní pracovníkov v iných krajinách.

Dokument môže potvrdiť kvalifikáciu. Životopis môže opísať skúsenosti. Inzerát môže predstaviť pracovné podmienky. Žiadny z nich však sám osebe nedokáže vytvoriť istotu, že na druhej strane je ten správny človek alebo správne pracovné miesto.

Preto sa trh práce opiera o niečo menej viditeľné než ponuky, mzdy a pozície. Opiera sa o presvedčenie, že informácia, ktorú dostávame, je dostatočne pravdivá na to, aby sme sa mohli rozhodnúť.

Možno práve preto býva nájsť prácu aj nájsť pracovníka náročné aj vtedy, keď sú si obe strany veľmi blízko.

Lebo skôr než ľudia začnú spolu pracovať, musia najprv uveriť, že stojí za to urobiť prvý krok.

„Príležitosť môže začať rozhovor. Dôvera rozhoduje, či z neho vznikne niečo viac.“ — KAYROMA Research Journal

Na okraj dnešného dátumu

26. augusta pripadá Medzinárodný deň psov. Psy si dlho spájame s vernosťou, dôverou a prítomnosťou práve vtedy, keď sú naozaj potrebné. Je to nečakaná súvislosť s trhom práce, no práve preto stojí za zachovanie. Vo svete, kde sa ľudia a firmy čoraz častejšie stretávajú naprieč hranicami, môže technológia skrátiť vzdialenosť. Dôveru skrátiť stále nedokáže.

Podeľte sa o svoje postrehy

Terénna správa / 002

Výskumná otázka

Má výskum zmysel, ak nič nemení?

Výskum sa začína neistotou.

Ešte nevieme, či je náš predpoklad pravdivý. Overujeme, pozorujeme, porovnávame a snažíme sa pochopiť, čo sa naozaj deje.

No samotné zozbieranie informácií nie je koncom procesu.

Poznanie má význam až vtedy, keď mení spôsob, akým sa pozeráme na problém, alebo keď nám umožní urobiť ďalšie rozhodnutie.

Posledné mesiace sme sledovali ľudí hľadajúcich prácu, firmy hľadajúce pracovníkov, kompetencie, hranice, jazyky, skúsenosti a medzinárodný trh práce.

Je čoraz ťažšie vysvetliť všetko jedným nedostatkom: nedostatkom ponúk, nedostatkom kandidátov, nedostatkom kvalifikácie alebo nedostatkom informácií.

V mnohých prípadoch existujú všetky prvky súčasne. Existuje firma. Existuje práca. Existuje človek. Existujú skúsenosti. Existuje potreba.

A napriek tomu sa tie správne strany dokážu minúť.

Ak po ďalších pozorovaniach stále vidíme rovnaký vzor, výskum prestáva slúžiť len na kladenie otázok.

Začína pripravovať okamih, keď treba rozhodnúť, čo s odpoveďou urobiť.

„Výskum sa nekončí vtedy, keď vieme viac. Končí sa vtedy, keď si už nemôžeme predstierať, že vzor nevidíme.“ — KAYROMA Research Journal

Na okraj dnešného dátumu

29. augusta si OSN pripomína Medzinárodný deň proti jadrovým skúškam. Je to téma neporovnateľne vážnejšia než trh práce a nechceme ju zjednodušovať na metaforu. Nesie však univerzálne posolstvo: skúšky a výskumy majú zmysel vtedy, keď získané poznanie vedie k zodpovedným rozhodnutiam a umožňuje neopakovať to, o čom už vieme, že vedie k zlým dôsledkom. Každý výskum by mal mať okamih, keď pozorovanie ustúpi konaniu.

Podeľte sa o svoje postrehy

Terénna správa / 003

Výskumná otázka

Čo sa stane, keď informácia konečne nájde tú správnu osobu?

Stovky rokov bol list jedným z najdôležitejších spôsobov, ako prekonať vzdialenosť medzi ľuďmi.

Neprenášal človeka. Prenášal informáciu.

Niekedy stačila jedna veta napísaná na papieri, aby sa začala spolupráca, cesta, zmena zamestnania alebo úplne nová životná etapa.

Dnes komunikujeme rýchlejšie než kedykoľvek predtým, a napriek tomu rýchlosť nezaručuje, že správna správa dorazí k správnej osobe.

Firma môže zverejniť pracovnú ponuku a napriek tomu neosloviť odborníka, ktorého naozaj potrebuje.

Človek môže hľadať prácu v Európe, byť pripravený na relokáciu a mať potrebné kompetencie, a napriek tomu nikdy neuvidieť príležitosť, ktorá existuje len pár stoviek kilometrov ďalej.

Problémom teda nie je vždy nedostatok informácií. Niekedy je informácií toľko, že tá najdôležitejšia sa stane neviditeľnou.

Vtedy sa hľadanie pracovníkov aj hľadanie práce začínajú podobať posielaniu tisícov správ bez istoty, či niektorá z nich dorazí k správnemu adresátovi.

Možno budúcnosť komunikácie na trhu práce nezávisí od toho, aby sme posielali viac.

Možno závisí od toho, aby správna informácia už nemusela spoliehať na náhodu.

„Najdôležitejšia správa nemusí byť dlhá. Musí len nájsť človeka, pre ktorého naozaj niečo znamená.“ — KAYROMA Research Journal

Na okraj dnešného dátumu

1. septembra sa oslavuje Svetový deň písania listov, ktorý založil austrálsky autor Richard Simpkin. V dobe okamžitých správ pripomína, že komunikácia nie je len o odoslaní informácie. Ide aj o to, či správa dosiahne toho správneho človeka a či si ju všimne. Je to prekvapivo aktuálna otázka aj pre trh práce.

Podeľte sa o svoje postrehy

Terénna správa / 004

Výskumná otázka

Čo ak by forma odpovede mala vychádzať výlučne z toho, čo má vykonať?

3. septembra uzatvárame výskum.

Nie preto, že by svet práce prestal klásť otázky.

Uzatvárame ho preto, že naše otázky začali smerovať na to isté miesto.

Firmy hľadajú pracovníkov. Ľudia hľadajú prácu. Kompetencie existujú. Skúsenosti existujú. Ponuky existujú. Potreby existujú. Trh práce je čoraz medzinárodnejší.

A napriek tomu správni ľudia a správne príležitosti zostávajú jedni pre druhých prekvapivo často neviditeľní.

Počas štyroch sezón sme sa nesnažili vymýšľať odpoveď od konca. Najprv sme chceli pochopiť funkciu, ktorá naozaj chýba.

Nepýtali sme sa, ako by niečo malo vyzerať. Pýtali sme sa, čo by sa malo stať.

Je to dôležitý rozdiel.

Ak je funkcia už dostatočne pochopená, forma prestáva byť prvou otázkou.

A práve v tomto bode sa Research Journal končí. Dnes vám neukážeme ďalší krok. No po prvý raz môžeme s plným presvedčením povedať: už vieme, čo od neho očakávame.

„Keď sa dostatočne dlho pýtaš na funkciu, forma prestáva byť náhodou.“ — KAYROMA Research Journal

Na okraj dnešného dátumu

3. septembra pripadá Deň mrakodrapov, spojený s narodeninami Louisa Sullivana — jedného z najvýznamnejších priekopníkov modernej architektúry. S jeho myslením sa spája zásada „form follows function“: forma by mala vychádzať z funkcie. Ťažko nájsť lepší dátum na ukončenie tohto výskumu. Počas štyroch sezón sme sa snažili pochopiť funkciu skôr, než začneme hovoriť o forme. Na dnes to stačí.

Podeľte sa o svoje postrehy

Výskum sa skončil

Štyri sezóny. Ľudia. Práca. Budúcnosť. Kayroma. Zozbierali sme otázky, ktoré mali ukázať, kde miznú pracovné príležitosti a prečo firmy a tí správni ľudia tak často zostávajú jedni pre druhých neviditeľní.

Tým sa správy končia. Ďalší krok nebude ďalšou sezónou ani ďalšou otázkou. Zatiaľ ho nebudeme opisovať. Stačí povedať: etapa hľadania odpovedí sa práve skončila.

Späť na začiatok