Sezóna 3

Sezóna 3 — Budúcnosť

Budúcnosť trhu práce nezačína zajtra. Vzniká už dnes — v rozhodnutiach ľudí, ktorí menia povolanie, firiem, ktoré hľadajú pracovníkov čoraz ďalej, a miest, kde chýbajú kompetencie potrebné práve teraz.

V tejto sezóne sa nesnažíme predpovedať budúcnosť. Sledujeme, čo sa už mení — a pýtame sa, kam nás to môže zaviesť.

Podeľte sa o postrehy

Sezóna 1Ľudia Sezóna 2Práca Sezóna 3Budúcnosť Sezóna 4Kayroma

Terénna správa / 001

Výskumná otázka

Začína sa budúcnosť práce tam, kde sa končia hranice?

Väčšinu histórie určovalo miesto bydliska zároveň aj miesto práce.

Človek pracoval tam, kde žil, a firmy hľadali pracovníkov predovšetkým tam, kde samy pôsobili.

Táto závislosť postupne slabne.

Dnes môže niekto žijúci v Poľsku nájsť prácu v Nemecku, Holandsku, Nórsku alebo na celkom inom mieste Európy. Firma, ktorá nenachádza vhodných pracovníkov vo svojom regióne, môže začať hľadať stovky či tisíce kilometrov ďalej.

Práca na diaľku posunula hranice ešte ďalej. V niektorých povolaniach človek nemusí ani meniť bydlisko, aby pracoval pre firmu sídliacu v inej krajine.

Ale možnosť prekročiť hranicu ešte neznamená, že mizne vzdialenosť. Zostáva jazyk, kvalifikácia, dokumenty, rozdiely v práve, mzdách, pracovnej kultúre a spôsoboch opisu pracovnej skúsenosti.

Zostáva aj informácia. Človek musí vedieť, že niekde existuje správna pracovná príležitosť. Firma musí vedieť, že niekde existuje človek s potrebnými kompetenciami.

Medzinárodný trh práce môže byť teda obrovský, a zároveň prekvapivo malý pre tých, ktorí vidia len jeho malú časť.

Možno bude v budúcnosti otázka „kde pracuješ?“ znamenať niečo úplne iné než dnes.

A možno sa dôležitejšou stane iná otázka: ako ďaleko naozaj siaha miesto, kde môže byť človek potrebný?

„Hranica môže oddeľovať štáty. Nemusí oddeľovať možnosti.“ — KAYROMA Research Journal

Na okraj dnešného dátumu

Dnes pripadá Svetový deň horskej dráhy a Medzinárodný deň majákov. Dva sviatky, ktoré na prvý pohľad nemajú nič spoločné. Jeden pripomína prudké zmeny smeru. Druhý — bod, ktorý zostáva viditeľný aj vtedy, keď cesta vedie neznámom. Trh práce dokáže byť oboje. A keď práca, ľudia aj príležitosti čoraz častejšie prekračujú hranice, možno nepotrebujeme len odvahu vydať sa na cestu. Niekedy treba tiež vedieť, čo hľadať na obzore.

Podeľte sa o postrehy

Terénna správa / 002

Výskumná otázka

Budeme o pár rokov hľadať povolania, alebo zručnosti?

Dlhé roky bolo povolanie jedným z najjednoduchších spôsobov, ako opísať človeka na trhu práce.

Elektrikár. Zvárač. Programátor. Vodič. Zdravotná sestra. Mechanik. Inžinier.

Jedno slovo dokázalo povedať veľmi veľa. Ale svet práce sa mení rýchlejšie než názvy povolaní.

Technológie preberajú časť povinností. Automatizácia mení procesy. Umelá inteligencia začína vykonávať úlohy, ktoré ešte nedávno vyzerali vyhradené pre človeka.

Zároveň vznikajú nové úlohy, nové špecializácie a kompetencie, pre ktoré niekedy ešte neexistujú všeobecne zrozumiteľné názvy.

Človek môže vykonávať to isté povolanie desať rokov, a na konci tohto obdobia môže jeho každodenná práca vyzerať úplne inak než na začiatku.

Mení sa teda aj to, čo hľadajú zamestnávatelia. Čoraz dôležitejšie nie sú len pozície a diplomy, ale konkrétne zručnosti, skúsenosti, schopnosť učiť sa, riešiť problémy a orientovať sa v nových podmienkach.

Problém nastáva vtedy, keď má človek potrebnú kompetenciu, ale jeho povolanie sa volá inak než to, ktoré firma hľadá.

Alebo keď firma hľadá konkrétnu pozíciu, hoci v skutočnosti potrebuje súbor zručností, ktorý sa môže vyskytovať v mnohých rôznych povolaniach.

Čím rýchlejšie sa trh práce mení, tým menej jednoznačné sú nálepky, ktorými sme sa ho roky snažili usporiadať. Budúcnosť sa teda možno nespýta predovšetkým: „Kto si podľa povolania?“. Možno sa spýta: „Čo naozaj vieš?“

„Názvy povolaní opisujú svet, ktorý už poznáme. Zručnosti môžu opisovať svet, ktorý ešte len vzniká.“ — KAYROMA Research Journal

Na okraj dnešného dátumu

Dnes sa oslavuje Svetový deň humanitárnej pomoci. Pripomína ľudí, ktorí využívajú svoje vedomosti, skúsenosti a zručnosti tam, kde sú v danej chvíli najviac potrebné. Je to osobitý druh práce, ale skrýva sa v ňom univerzálna myšlienka. Kompetencie nezískavajú význam tým, že ich vieme dobre pomenovať. Získavajú význam vtedy, keď môžu niekomu alebo niečomu slúžiť. Možno preto sa bude budúcnosť práce čoraz častejšie pýtať nielen na to, aké povolanie vykonávame, ale aj na to: čo dokážeme urobiť, keď sme naozaj potrební?

Podeľte sa o postrehy

Terénna správa / 003

Výskumná otázka

Čo sa stane, keď bude pracovníkov menej než práce?

Po generácie stál trh práce na jednoduchom predpoklade.

To človek hľadá prácu. Podáva dokumenty, odpovedá na inzeráty, predstavuje svoju skúsenosť a snaží sa presvedčiť firmu, že sa ho oplatí zamestnať.

Ale demografia začína tento vzťah meniť.

V mnohých európskych krajinách spoločnosti starnú. Nové generácie vstupujúce na trh práce sú menej početné než tie, ktoré z neho odchádzajú.

Zároveň ekonomika stále potrebuje ľudí. Potrební sú špecialisti, technici, výrobní pracovníci, vodiči, opatrovatelia, inžinieri, montéri, remeselníci a ľudia vykonávajúci tisíce ďalších povolaní.

Automatizácia môže znížiť dopyt po časti práce, ale neznamená svet, v ktorom človek prestáva byť potrebný. Na mnohých miestach sa deje presný opak.

Firmy hľadajú pracovníkov čoraz dlhšie. Rozširujú nábor do ďalších regiónov a krajín. Súperia nielen o zákazníkov, technológie a kapitál, ale aj o ľudí s vhodnými kompetenciami.

Pracovník, ktorý kedysi súperil s ostatnými uchádzačmi o jedno miesto, si môže jedného dňa vyberať spomedzi niekoľkých firiem hľadajúcich práve jeho skúsenosti.

To mení viac než len nábor. Mení mzdy, pracovné podmienky, pracovnú mobilitu, vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom a spôsob, akým budú firmy musieť o ľuďoch rozmýšľať.

Možno sme si celé desaťročia kládli otázku: ako môže človek nájsť správnu prácu? Budúcnosť nás možno prinúti položiť si otázku opačnú. Ako správna práca nájde človeka?

„Roky ľudia hľadali prácu. Zaujímavé, čo sa stane, keď práca začne hľadať ľudí.“ — KAYROMA Research Journal

Na okraj dnešného dátumu

Dnes pripadá Svetový deň optimistov. Je to vhodný deň na úvahy o budúcnosti trhu práce. Na demografické zmeny, nedostatok pracovníkov, automatizáciu a migráciu môžeme hľadieť len ako na problémy. Môžeme v nich však vidieť aj okamih, keď sa mení význam človeka na trhu práce. Ak bude ľudí s potrebnými kompetenciami čoraz menej, možno si ich skúsenosti, čas a rozhodnutia budeme vážiť viac než doteraz. Optimizmus predsa neznamená presvedčenie, že všetko dobre dopadne. Niekedy stačí vidieť, že zmena môže otvoriť možnosti, ktoré predtým neexistovali.

Podeľte sa o postrehy

Terénna správa / 004

Výskumná otázka

Bude mať budúcnosť práce adresu?

Adresa dlho vypovedala o veľmi mnohých veciach.

Kde človek býva. Kde môže pracovať. Ku ktorým firmám má prístup. Ako ďaleko môže každý deň dochádzať.

Trh práce bol do veľkej miery geografiou. Dnes sa táto mapa začína meniť.

Jedni ľudia pracujú na diaľku pre firmy vzdialené stovky kilometrov. Iní odchádzajú pracovať do zahraničia na niekoľko týždňov či mesiacov, zrealizujú projekt a vrátia sa.

Ďalší sa sťahujú natrvalo, pretože sa pracovná príležitosť objavila v inom meste alebo inej krajine.

Firmy tiež prestávajú hľadieť len na svoje najbližšie okolie. Keď chýbajú pracovníci, špecialisti alebo konkrétne kompetencie, oblasť hľadania sa začína rozširovať.

Najprv na susedné mestá. Potom na regióny. Potom na krajiny.

Nakoniec vznikajú tímy, ktorých členovia žijú na rôznych miestach, hovoria rôznymi jazykmi a majú rôzne pracovné skúsenosti, ale pracujú na tom istom probléme.

Nie každé povolanie možno vykonávať na diaľku. Stroje, budovy, pacienti, vozidlá, výroba a infraštruktúra sa stále nachádzajú na konkrétnych miestach. Ale aj vtedy nemusí byť miesto práce a miesto pôvodu pracovníka to isté miesto.

Budúci trh práce tak môže byť súčasne veľmi lokálny a úplne medzinárodný. Ak človek žije v jednej krajine, získal skúsenosti v druhej, pracuje v tretej a jeho ďalšia pracovná príležitosť sa nachádza ešte inde — kde sa vlastne nachádza jeho trh práce?

„Práca sa vždy odohráva niekde. Človek nemusí vždy pochádzať z toho istého miesta.“ — KAYROMA Research Journal

Na okraj dnešného dátumu

Dnes pripadá Medzinárodný deň pripomínajúci obete násilných činov na základe náboženstva alebo vierovyznania. Je to téma oveľa vážnejšia než trh práce. Ale možno aj tu je myšlienka, ktorú stojí za to si odniesť. Keď spolu pracujú ľudia z rôznych krajín, kultúr, jazykov a prostredí, veľmi rýchlo sa ukáže, koľko toho majú spoločné. Treba odviesť prácu. Vyriešiť problém. Dodržať slovo. Pomôcť človeku vedľa seba. Postaviť niečo, čo bude zajtra slúžiť ostatným. Pôvod, jazyk či presvedčenie potom nemusia miznúť. Jednoducho prestávajú byť jediným, čím na druhého človeka hľadíme. Možno nám svet, v ktorom čoraz častejšie budujeme spoločný blahobyt a sme si navzájom potrební, dáva viac dôvodov vidieť to, čo nás spája, než hľadať to, čo nás rozdeľuje.

Podeľte sa o postrehy

Terénna správa / 005

Výskumná otázka

Koľko budúcnosti už existuje, len ju ešte nevidíme?

Budúcnosť si často predstavujeme ako niečo, čo len má prísť.

Nové technológie. Nové povolania. Nové spôsoby práce. Svet, ktorý ešte neexistuje.

Ale časť budúcnosti možno už existuje.

Niekde je firma, ktorá dnes hľadá pracovníka. Niekde je človek, ktorý práve hľadá prácu alebo premýšľa o zmene svojho pracovného života.

Niekde existuje kompetencia potrebná na vyriešenie problému. Niekde existuje problém čakajúci na správnu kompetenciu.

Niekedy ich delí tisíc kilometrov. Niekedy jedna hranica. Niekedy iný jazyk. A niekedy len fakt, že ani jedna strana nevie o existencii tej druhej.

Tri sezóny sme sledovali ľudí, prácu a to, čo môže prísť. Videli sme, ako veľmi záleží na informácii, mieste, jazyku, skúsenosti, kompetenciách a okamihu, keď sa objaví príležitosť.

Videli sme tiež, že firmy môžu hľadať pracovníkov, zatiaľ čo tí správni ľudia hľadajú prácu — a napriek tomu sa nikdy nestretnú.

Trh práce opisujeme počtom ponúk, nezamestnanosťou, zamestnanosťou, mzdami a chýbajúcimi špecialistami. Oveľa ťažšie sa merajú príležitosti, ktoré na chvíľu existovali, no nikdy neboli využité.

Možno časť toho, čo nazývame budúcnosťou, vôbec nevyžaduje čakanie na nový svet. Možno už existujú ľudia. Už existujú firmy. Už existuje práca. Už existujú kompetencie. Už existujú príležitosti. Zostáva len otázka: koľko z nich sa nikdy neuskutoční len preto, že zostanú jedna druhej neviditeľné?

„Nie každú budúcnosť treba vynájsť. Niektoré budúcnosti len čakajú na okamih, keď sa stanú možnými.“ — KAYROMA Research Journal

Na okraj dnešného dátumu

Dnes pripadá výročie rozhodnutia, po ktorom prestalo byť Pluto klasifikované ako planéta. Pluto nezmizlo. Nezmenilo svoju dráhu len preto, že sme zmenili jeho kategóriu. Zmenilo sa naše chápanie toho, na čo sa pozeráme. To je celkom dobré zakončenie sezóny venovanej budúcnosti. Pretože nie všetko je tým, čím sa zdalo na začiatku. Niekedy problém nespočíva v tom, že niečo chýba. Niekedy sa na niečo pozeráme už roky — pomocou kategórií, názvov a predpokladov, ktoré prestali stačiť. Platí to pre planéty. Možno to občas platí aj pre ľudí, prácu a príležitosti. A vtedy nie je vždy potrebné meniť svet. Niekedy treba najprv vidieť ho inak.

Podeľte sa o postrehy

Sezóna 3 sa skončila

Uzatvárame reportovanie v sezóne venovanej budúcnosti. Sledovali sme hranice trhu práce, meniaci sa význam povolaní a zručností, nedostatok pracovníkov aj miesta, kde sa môžu stretnúť ľudia, firmy a príležitosti.

Nazbierané otázky nás vedú ďalej. Ďalšia sezóna sa bude volať Kayroma.

Prejsť na Sezónu 4 — Kayroma